História

Obec Klenová leží v strednej časti doliny potoka Ubľanka v nadmorskej priemernej výške 255m.Obec Klenovu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v období od polovice 14 storočia do prelomu 15, a 16. storočia na územnom majetku Humenského panstva Drugetovcou. Od 17, storočia vlastnila pozemky obce h rodina grófa Hadik-Barkóczy. Najstarší písomný doklad pochádza z roku 1548.Pred rokom 1604 v dedine postavili drevený pravoslávny kostol. V roku 1600 mala dedina do 40 poddanských domov,jeden-dva domy šoltýsov, faru a kostol. Vtedy bola Klenová veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18 storočia poddaných ubúdalo. V Roku 1720 tam hospodárilo 17 poddanských domácnosti. K dedine patril aj vodný mlyn. Neskôr obyvateľov výrazne pribúdalo. V roku 1728 bolo už 97 domov a 732 obyvateľov. Pravoslávny kostol„  Uspenia presviatoj Bohorodici „ pochádza z roku 1805. V roku 1996 bol tiež postavený nový Gréckokatolický kostol „Uspenia presviatoj Bohodici“.
Erb obce v zelenom štíte strieborný sklonený klin zhora vrazený do zlatého kláta, vľavo strieborné kladivo na dlhej zlatej násade,pod tým všetkým dva zlaté odklonené klenové listy s prekríženými stopkami. Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbach zelenej

2/9 bielej1/9, zelenej 2/9, žltej 1/9, zelenej 2/9 a žltej 1/9.Pre podklad  Erbu  Obce Klenová bol vzatý otlačok obecnej pečiatky z roku 1787, ktorý je uložený Krajinskom archíve v Budapešti. Už v roku 1869 žilo v obci v 85 domácnostiach 605 ľudí. V obci sa nachádzala  fara, škola, hájenka, kaštieľ, mlyn, kovaľňa, krčma a obecný pastier. Fararom bol Andrej Kačanovský z Veľkých Čabin/ v roku 1918/, kovaľňu zriadil v Tapovci Kulyó Michal, ktorý sa do obce prisťahoval v roku 1823. Mlyn zriadil Brezovski Elek v roku 1831 po prisťahovaní sa z dnešného Poľska- Roztoki, krčmu vlastnil tiež prisťahovalec z Poľska -Kvišča  v roku 1796 menom  Hersko, v škole učila vdova po učiteľovi Anna Kocs rod. Romžová / v roku 1831/,na hájenka bol hájnikom Dudaš Štafan z Abovskej župy , kaštieľ spravoval Abraham Mandlen z Belej nad Cirochou /v roku 1820/, obecným pastierom bol Michal Hreha prisťahovalec z Michaľan. Na fare žila aj vnučka Alexandra Duchnoviča, menom Kačanovská z tohto rodu pochádzal aj prvý prezident  t.z.v. Rusínskej republiky VOLOŠIN. Rusínska republika trvala iba 3 dní a jej hlavným mestom bol Užhorod a aj to je dôvod, o jej slabom historickom povedomí, respektíve nevedomí. Z obce pochádzajú aj iné z hľadiská histórie významné osobnosti alebo tu pôsobili napr. MITRAK zrejme to bol gréckokatolícky kňaz, ktorý prvý spracoval slovník Rusínsko-Maďarsky a opačne a pri obroditeľskom hnutí v minulosti bol jeho Rusínski jazyk  , ktorý   používal pri písomnom styku bol navrhovaný aby bol kodifikovaný ako úradný jazyk Rusínov.