Važení  čitateli,

či sa to už stalo v našomu či na dakotromu inšomu seli,  šo choču rozpovisti v tuj maluj prihodi, jak to bylo kolys ši za naších molodych času, ale najmä za času našich otcov i meterej. Teper pereživajeme dobu Roždestvenoho posta – znamoho i jak Filipovka, podľa dňa koly začinať toj post, sej deň je prisviačenýj sviatomu apoštolivi našoho Hospoda Filipovi. O chviľu  suť tu Roždestvení sviatky kotri jak stari ľude hvarili zijduť a keď ne suť obrady v cerkvi jak by ani nebili, pravda jak by ne došlo k obnovi naších myslej i dušej v Duchu Sviatomu, vštkoj marnoj by bylo.

Jak by znovonarodyvšaho sja Isusa Christa Carja i spasiteľa vševyšňoho Boha našeho kotryj so vysoty prejšov aby sa narodyvsja v každomu serdciu pochreščenoho christijana. Po sviatosnij vyzdobi, kolačoch ostané porožňo, lem to ščo v serdcu i duchu zustane sja, je vičné. Naši didové , otcové po sviatkach na sankach v pole hnuj vozyli že by, zemľu vyhnojity i novu dobru úrodu založíty. Byv to tože  aj čas zakaľačok, de museli gazdove z uradov povolinia maty na zakaľačku, či spovnili povinni dodavky a keď, ní povolyňa ne bylo ta šo bylo robit, dití byly holodni, trapa cilyj ruk tak sa paciňa abo sviňa na čorno zamordovali a všelijakymi pokutnymi sposobami spracovali. K tomu sa viaže mnoho usmiškov jak jeden ditvak hvaryť druhym diťam, do nas sa dnyska nemožeme ity sja bavity bo my sviňu zabili.

Ja ale choču opisaty zrerjmi legalnu zakaľačku či povidania pro ňu, de sviňa byla velyka a kumove sja radili jak jeji zakoloty, bo to ši nebyli všelijaki pištoli na zabyvania sviň, že by im ne ubližila. A jak byvať zvykom na naších selach radili sa pri kresanij fľašky dobroji domašňoji palinočky, može aj dervianku či drganu de jak to zvali, jidnať sja o denaturovanych lieh, do kotroho pro joho sylu sa do poharyka priľa voda a jak ne zbiliv, tak chlopi, tak to byla dobrá pijatyka.

I vradili sa tak, najlipše bude jak ju poženuť do okola kučíka a prostor medzi stajnou a kučikom založať tak,  že bude musity ity, lem čerez tot carok a ja kume z poza roha ju baltov(sokyrov, toporom) po holovi trisnu tak, že ju zamoroču a skočime na ňu a nič len pod livu labu, že by sme do serdcia trafili bajonet treba udarity  i tak kus pokrutyty, že by všytka krov vyšla  bo ji bylo treba či na hurky z krve, abo že by nezustala v žilkach po solonini.

Jak sa dohodli tak i platylo, kolo kučika i stajni vyrosnuv provizornyj plut, kotryj viv runo k rohu stajni, všetko dobri ši raz skontroľovali bajonet ši od vojny oslov prešly, že by byv ostryj a šli pustyty sviňu, jasni že kum za rohom stajni iz toporom čekav, sviňa jak holovu ukazala vun ja ji raz trisnuv, takoj sja perevernula skočili na ňu dvihli podľa nych livu labu i rižuť, sviňa sa kus obačila i ryčiť do miloho Boha, ale ony len rižuť, aby dobri krov zijšla. Malyj chlopčisko nazvyjme ho Ivanko pozerať, pozerať a jak tomu ne rozumyť i prosyť sja.

Čom vy chočete svini zadňu labu odziraty, popozeraly kumové po sobi a ancijaša sviňa jak za zemľu po rani toporom padala sa vo vzduchu naopak sja obernula ku kumum zadom sa obernula, vny ji privalili i tak sa dohvarli, že pod livu labu. Pochopili kumové svoju pomylku obernuli sviňu i pod peredňu livu labu bajonet vdarily i svojemu i sviňačomu trapiňu kunca urobili.

Krov do mysky ši da kus jimili, hurok bude z krve po menše, ale sviňu išli opality i očistyty treba a až pry tum vidili, že skoro cilu zadňu, ale pravda livu labu odrizali. Po vyčiščiňu i rozobratiu nalipšili byli žumarky ja tam byv i koštovav jak už chtos skorše poviv po bavusach masť iz žumarok stikala i domašňa palinočka no v rot nepopala. Važení čitači či to pravda a či ni chto znaje no take sa traduje, že to tak bylo, ale z tym povoliňom na zabijačku a plnením povynných dodavok to pravda.

No ši večša istitnna pravda je z duchodvnoho živoza postu jak pripravy na prichod Caria Isusa Christa, spasiteľa i Boha našeho. Dovoľte meni bydnomu hrišniku nám všytkým a v peršum radi sam sobi poželati, že  by aj v  naších serdciach sa malyj Isusko narodyv, no ne lem narodyv, dovoľme mu aj našimy serdciami kerovaty, može by dav Hospodňij Boh že by stavsja zazrak i našich serdcia i dušach i my Novonarodženomu Carju misto zolota, livanu, i miru darovali svoje ja svoje odnošenia do Ňoho,  i do bližnoho svoho. Naj hodpoď kotryj pro naši hrichy zyjde z Neba jak nezbranné diťa (čado) poznačiť život každoho z nás k lipšomu  aspoň čerez svjatky.

Spracoval: Dušan Hirča